Ak chceš lietať ako motýľ, tak nemávaj ako havran!!!

Počasie... 7.časť

26. dubna 2008 v 11:38 | Hell girl |  Fanfiction a pribehy
V noci ma trápili samé nočné mory z toho čo mi Ichiro povedal. Nepočúvalo sa to najlepší. A ešte keď k tomu pridám že sa s nim chcel vyspať tak to je už trochu priveľa. Aj ja ma totiž žalúdok a ten toho znesie dosť. Yuki, čo si so mnov spravil, že ti chcem tak veľmi pomôcť?" komentujem keď sa preberiem do kľudnej noci. Bol som cely spotení.
Ráno pre mňa bola riadne drina vstať. Dúfam, že ma káva preberie, a ak nie tak ma určite preberie rozhovor s tebov.- hovorím si v duchu pričom pozerám smerom hore. Na ďalšie veci čo som premýšľal si už ani nepamätám keďže som si narazil hlavu o schody čo som sa tak nepekne pošmykol. ,,Synček si v poriadku. Počula som nepek...." ani nedopovedá a smeje sa na mojom pristáti na pevnej zemi. Musím vyzerať ako riadny smolia.- komentujem svoj dopad. ,,Si v poriadku" pre istotu sa ma spýta mama. ,,Až na to že ma boli každý sval na tele tak áno." odpovedám jej a snažím sa dostať do kuchyne. ,,Kde si bol." ,,Lepšia otázka by bola kde si bol ty, pretože si tu včera nebol." odpovedám podobným tónom ako môj foter. ,,Tento ton si vyprosím." zvisuje hlas môj otec. Ja naň ho len nepekne pozriem a tým naberá na červenej farbe. ,,Tak čo buchneš ma?" podráždené sa ho pýtam. V tu ranu mi pristala jeho ruka na líci. Cele líce som mal červene. NO a ja namiesto toho aby som si na to išiel dať nejaký obklad sa len usmejem a ,,Nič viac nedokážeš. Ty nie si ten kto by tu mal dávať kázne..." nemohol som ani dopovedať. Skoro by mi som schytal aj ďalšiu facku keby som mu ruku nezadržal. Neviem čo sa so mnov dialo. Nikdy som sa nepostavil otcovi. Stále som račej sklopil uši a odpochodoval najmenej 10 kilometrov od neho no dnes nie. ,,Neopováž sa ma už udrieť lebo zažiješ niečo čo si ešte nezažil." pomerne kľudným tónom hovorím. Keď som konečne dojedol a bol pripravený na cestu do školy a psychicky na to, že sa dnes pororozpravam s Yukim tak som bol v celku v kľude.
,,Ty malý ***." počujem spoza niekoľkých stromov pri skole. ,,Keď sa ešte raz dozviem, že si bol v bllizkosti Taroua ta si ma neželaj." počujem podráždený hlas Ichiriho. Čo keď je to Yuki s kým rozprava.- zbehla mi na um prvá myšlienka. Rozutekal som sa tým smerom. neboli ani tak ďaleko keď v tom pribehnem a vidím Yukiho opretého o stom celom a Ichira ako sa na niečo chystá... ,,skús to a si mŕtvy." Ichiro len zdvihne hlavu na znak, že ma zle počul. Dobre so vedel, že ma počul ale pristúpil som na jeho. Schmatol som ho pod krkom, pritlačil k jednému stromu a poriadnu mu vrazil. Z úst mu pomaličky začal stekať pramienok krvi. ,,Prečo toho chlapca tak obraňuješ. Azda si s nim skončil v posteli aj ty?" snaží sa ma vyprovokovať. nahodím naň ho svoj usmievavý vyraz a opäť mu jednu vrazím, no tento krát do brucha. On len zastoná bolesťou. Medzi tým sa Yuki zosype na zem do klbka a z očí sa mu stáva niagarsky vodopád. Ja som naň ho nežne pozrel a Ichirovi uštedril ešte jednu ranu za to čo mu chcel spraviť. Väčšinou to takto neriešim ale varoval som ho. ,,Neboj sa Yuki, všetko bude v poriadku. Som pri tebe." pevne ho zovriem vo svojom objatí. Dám mu letmý bozk do vlasom. On zdvihne hlavu a zapozerá sa mi do očí. Mal ich cele červené od slz. Stále mu po líci stekali pramienky slz, krore som mu utrel. ,,Ďakujem." prvý kráť sa ku mne prihovorí aj s niečím iným ako daj mi pokoj. ,,Nechcel som aby to takto skončilo..." nechápal som význam jeho viet ale nevadilo to. V objatí som ho držal dosť dlhu dobu. pomedzi tým sa ukludnil a porozprával ako to všetko s Ichiro bolo. ,,A keď sa dozvedel ako niekoho čo so mnov je snažil sa to využiť. Najprv ako priateľ a potom ako niečo viac. No a keď som mu nechcel dať dopadlo to takto..." ,,Mal si mi to povedať skôr. Nedopadlo by to nijak." sadnem si oproti nemu keď ho pustím z náručia. ,,No len ono .... " nevedel sa vykoktať. ,,Nie je to také jednoduché. Nebol prvý a ani posledný, ktorý mi to urobil...." skľúčené a zo strachom v hlase dopovedá to čo chcel. ,,Ver, že posledný bol. Teraz sa ta nikto nedotkne. Más mňa a ja to nikomu nedovolím..." a opäť ho beriem do svojho náručia. ,,Prečo to všetko robíš?" pýta sa ma a tým ruší to ticho, ktoré nes obklopovalo. ,,Sám neviem. Ale asi to bude tým, že mi na tebe záleží." bolo na ňom vidno, že nevie čo ma povedať. Prešli ďalšie minutý. Stále som ho držal v náručí a nemal chuť ho pustiť...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

paci sa vam moj bog???:D

ano je super 60% (24)
moze byt 32.5% (13)
nie je priserny 5% (2)
zrus ho 2.5% (1)

Komentáře

1 Minu Minu | Web | 26. dubna 2008 v 17:00 | Reagovat

fajn no pis pis :D pekne pis nech pokracovani xD ja vim nemam sa co stazuvat ja tiez piem raz do 3 mesacov nieco ale ja mam na to dovod som hrozne leniva a nece sa mi ked tu je Maťko bo mno...ehm...ano xD presne tak xD

2 mizunata_-_ TvojQe SbcQo_-_LowujQu- mizunata_-_ TvojQe SbcQo_-_LowujQu- | Web | 27. dubna 2008 v 18:45 | Reagovat

ááá tam mala byt potom pusa!!! pusa a pusa!!!!...ááá ja sa z teba zblázníím!!!!.... :D

3 mizunata_-_ TvojQe SbcQo_-_LowujQu- mizunata_-_ TvojQe SbcQo_-_LowujQu- | Web | 27. dubna 2008 v 18:45 | Reagovat

to...to my robíš naschvál!!!...ááá sviňaa!!!!

Xd

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama