Ak chceš lietať ako motýľ, tak nemávaj ako havran!!!

Počasie... 4.časť

9. dubna 2008 v 17:41 | Hell girl |  Fanfiction a pribehy
Cestu domov som zvládol ako tak. Jedine čo ma držalo pri nádeji bolo, že mi nikto nebude doma. Mal som smolu. Tak ako stále. A tak oko včera aj dneska mi mama nedala pokoj a stále mi dávala otázky, ktoré u nás boli už tradíciou. Ako bolo v skole. Čo si dostal. Dúfam že si nerobil problémy. Ja ako už naučený psík som jej odpovedal: dobre, nič. Nie... jej výsluch skončil skôr ako začal. Lepšie povedané musel skončiť keďže som sa vydal do svojej izby bez toho aby som ju vnímal.
,,Večera" ziape mama na cely dom tak aby som ju počul. Pomálim krokom som kráčal zo svojej izby smerom do kuchyne. ,,Kde je otec?" prvá otázka, ktorá ma napadla keď v kuchyni bola iba ona. ,,Neviem." Radnej som to nerozoberal. Nemal som totiž náladu znášať jej náladu nato ako ju podľa nej podvádza. Ale keď budete Žiť v takej rodine 17 rokov tak si na to postupom čašu aj zvyknete. No ja ešte nie. Stále keď s tým začne si dám račej štuple do uši a iba jej prikyvujem. Tak mam aspoň istotu, že moje uši budú fungovať tak ako by mali.
Po tom čo prišiel môj otec mama mu fajne vynadala, že aký to príklad mi dáva do života. On jej neodpovedal. No vlastne jej aj odpovedal keď si dával posteľné do hosťovskej izby zo slovami ,,keby sme nemali syna tak by som sa odsťahoval..." tak toto hovoriť nemal- pomyslel som si. Už od mala počúvam tie ich hádky ale takto ďaleko to ešte nikdy nezašlo. Mama mu zbalila veci, že keď chce tak môže isť. Ona ho tu vraj držať nebude. Mne to tak akurát stačilo. Zobral som si voľne tričko boxerky a smer kúpelka. Bublinkový kúpeľ mi Štále robil dobre. Dokázal ma upokojiť...
Ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať. Mal som riadne kruhy pod ocami. Mama ešte spala a foter už asi odišiel. Po nejakej tej chvíľke som sa aj ja vymotal a odchádzal do školy. Po ceste som však narazil na NEHO. Bol v celom čiernom. Hlava sklopená a boku ho niekto akoby sledoval. Pokúsil som sa ho dobehnúť. No v tom sa predo mňa postavilo nejaké dievča a hovorí: radím ti mu dať pokoj. Nie je taký ako ostaný. Je úplné iný." Tieto slova mi v hlave vŕtali dosť dlho. Nechápal som čo mi tým chcela povedať.
V skole ako stále bola strašná nuda. A opäť som sa rozhodol zdrhnúť z matiky. Veď to by som nebol ja keby som sa nechcel vyvliecť z vyučovania. Zvoní na prestávku. Ja si len beriem veci a kráčam smerom na strechu. Pomalým tempom otváram dvere a vidím to čo nemám...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 mizunata mizunata | Web | 11. dubna 2008 v 13:27 | Reagovat

juu...rzchle pokracko..heehXD

2 mizunata mizunata | Web | 11. dubna 2008 v 13:29 | Reagovat

ahooj...mám na blogu poslednú časť Znovunájdenej lásky...tak ked ces si ju možeš prečítať a napísať komen...díki moc...

3 mizunata mizunata | Web | 11. dubna 2008 v 19:33 | Reagovat

aj ty daj pokraco na toto...bo ta zabijem!!!!!!XD

4 yukari-hell yukari-hell | Web | 11. dubna 2008 v 19:34 | Reagovat

mizunata: a nepisem nahodou ako amaterka? takto myslim to nazvala schmerova:D...

5 Polly Polly | Web | 26. května 2008 v 11:56 | Reagovat

co taaa mrcha sa do toho stara..... len nech sa o neho zaujima ...xP

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama