Ak chceš lietať ako motýľ, tak nemávaj ako havran!!!

Počasie... 3časť

9. dubna 2008 v 13:15 | Hell girl |  Fanfiction a pribehy
Tak konečne po dlhom čaše sem môžem pridať nejaký príbeh... som s toho cela happy... Weď ma určíte chápete... no ale poďme písať
Buchnutie dverí, vreskot môjho otca. Pľac mojej mami a ja plný hnevu mam chuť všetko porozbíjať... ,,Prečo ja musím mat takých rodičov, ktorých zaujíma len to čo oni chcú?!?!" vrieskam na celú izbu. Mal som pocit, že ma bolo počuť až dole do kuchyne. ,,To je teda deň. Lepšie už dopadnúť nemohol..." pomyslel som si a pokúsil sa na nič už nemyslieť....
Ďalší deň v skole to bolo na pi... veď viete ako to je. Debilný včerajšok debilný dnešok. No ale to nič nie je. Opäť som stretol toho chalana, ktorý sedel na streche školy. Dnes bol iný mal na sebe niečo najviac. Bol t obväz na ľavom zápästí a náplasť na líči. Čo sa mu tak mohlo stať?- pomyslel som si a civel naň ako na nejaký prízrak. ,,Čo sa ti stalo?" zablokoval som mu cestu svojou rukou. ,,Spadol som." Jediná odpoveď, ktorú som s neho dostal. ,,neverím ti." Odpovedal som mu. ,,Ver čomu chceš. Je mi to tak jedno." Nabrúsený- pomyslel som si. ,,jak myslíš chcel som ti len pomôcť pretože ak sa niekým porozprávaš bude ti omnoho lepšie." Poznamenal som. Ja sa tým neriadim tak prečo dávam také rady niekomu inému, ktorý ma určíte nepočúvne?- opäť som si pomyslel. ,,Prečo sa o mňa tak zaujímaš? Prečo sa nezaujímaš o svoje veci alebo o niekoho iného?" obdaroval ma nechápavým pohľadám...
Po vyučovaní som si všimol, za nastupuje do nejakého auta no nestihol som si všimnúť kto tam sedí keďže jeden hlupák do mňa vrazil. Mal som 100 chuti mu jednu vražiť no nemohol som. Veď ako je pravidlom ,žiadne násilie na svojej skole neznesiem' citujem nášho riaditeľa. Keby som mal spočítať koľko kráť som sedel v riaditeľni len s toho dôvodu, že som niekoho napadol tak sa asi ani nedopočítam. Matka vraví, že ma nevyhodili len s toho dôvodu, že reprezentujem našu školu v boxe a mam celkom slušné výsledky. Inak by som letel jedna radosť. ,,Hej Tarou!" vrieska po mne tréner. ,,Za chvíľu začína tréning takže si pohni nech si tam včas. A dúfam, že si sa po včerajšku prebral!" opäť po mne ziapal. No ale uspokojujúce bolo to, že na mňa necumle ako na nejakého zabijaka prvej triedy.
Tréning prebehol v celku fajn. Vybil som si tam všetky moje nervy čí na rodinu alebo na školu. Jednému som stihol rozbiť ústa. A ako vždy v tom najlepšom treba prestať. Aj tento kráť nám učiteľ oznámil že je koniec. Nezostávalo nám nič iné ako isť do spŕch potom do šatne a nakoniec sa vydať na cestu domov...
Sorry že je to také krátke ale pisala som to v skole a tu toho času boh vie jak nieje...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 sisha sisha | Web | 12. dubna 2008 v 15:32 | Reagovat

to nič aj ja som nejake príbehy písala v skole a ešte k tomu aj na písomke...inak je to superné ten tvoj príbeh..

2 Polly Polly | Web | 23. května 2008 v 11:58 | Reagovat

jeeje...zasa mam citanie k obedu xDD ...paci sa mi drsny styl, ktorym je to pisane, pretoze si myslim, ze k boxerovi to patri xDD

ok.. pokracujem v pondelok..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama