Ak chceš lietať ako motýľ, tak nemávaj ako havran!!!

Duben 2008

pocasie... 9.časť

30. dubna 2008 v 13:06 | Hell girl |  Fanfiction a pribehy
Mate tu ďalšiu časť... opäť je krátka ale nie preto, že sa mi nechce ale preto, že som to písala v skole... tak ma neukameňujte...:D
Nemal som v pláne mu gratulovať už len z dôvodu kôli, ktorému medzi nami vypukla vojna. nebral ohľad on na moje tak ja som sa rozhodol kašľať na jeho. Mal som dosť ako ma ignoroval. Akoby neznášal deň, ktorý som sa narodil. na iné veci bol síce dobrý no toto nie. Moja mama bola na cele moje narodeniny sama, ledva to zvládala. Jedného dna keď som mal 13 som jej povedal nech sa na to vykašle, nech sa zbytočné netrápi. Ona ma vzala za slovo. Na ďalší rok som vôbec neslávil. Ani narodky, ani meniny. ,,Hej Tarou si v poriadku?" ozve sa ku mne Yuki keď si všimne, že dávam ruku v päsť. ,,Ponáhľaš sa domov?" opýtam sa ignorujúc jeho otázku. ,,N- nie." odpovedá a ja ho chytám za ruku pričom utekám i ňou cestou. Ďaleko od domu kde bývam. Zastavili sme sa až po pol hodine. Yuki na mňa nechápavo pozeral. Mal som dojem, že mu to musím vysvetliť. Stalo sa netrvalo to dlho.
Keď som konečne zvážil, že je čas isť.... ,,tak sa maj Tarou." povie a odchádza. Ja mu len odpoviem a poďakujem. "Aj ty a ďakujem." on sa len usmeje a pokračuje na ceste...
,,No konečne." skomentujem keď sa konečne dovlečiem domov. Mama na mňa hodí karhavý pohľad a otec sa na mňa ani len nepozrie. Tak ako stále mi nezostává nič iné iba sa zavrieť v izbe a pripraviť sa na ďalší deň do školy. Mal som toho tak akurát dosť. Začala ma s toho bolieť hlava. Preto som to po 2 hodinách vzdal. Tak čí tak som sa nič nenaučil. Zvysoka som sa na to vykašľal. ,,Prečo mu to chcel urobiť?" pýtam sa sám seba keď mi v tom niekto zaklope na dvere. Bola to moja mama. ,,Máš návštevu:" bolo jedine čo povedala a vsúvala do dverí môjho bývalého priateľa Ichira. My o vlkovi a vlk za nami.- pomyslel som si keď sa mi snažil niečo povedať....

kiss

30. dubna 2008 v 12:48 | Hell girl |  Videjka
áááá... ja som celá šžastná, ťe som našla toto videjko...:D

Počasie... 8.časť

29. dubna 2008 v 18:56 | Hell girl |  Fanfiction a pribehy
sorry, že je to krátke ale som lenivá písať ďalej.... fakt sorry... nabudúce sa pokúsim dať dlhšie....:D
Jediná škoda bola, že to nie je dievča. Aj keď som ho držal v náručí stále som nemohol zabudnúť na to dievča, ktoré som stretol. Jej vlasy, oči ba aj vôňa. Neuveriteľné mi Yuki pripomínal svojou vôňou to dievča. ,,Nad čím premýšľaš?" opýta sa a ťahá sa z môjho objatia niekam ďalej. Akoby sa ma bal. Nad jedným dievčaťom- pomyslel som si. Ale to sa tu vôbec nehodí tak som mu povedal niečo iné. ,,Nad tým ako ti pomôžem keď ti niekto bude chcieť ublížiť." odpovedám mu a približujem sa k nemu. On len cúva. Cestu mu zarazí však jeden strom. ,,Čoho sa bojíš. Ja ti neublížim." ,,Nebojím sa. Ja len, že začínaš mat podobne sklony ako ty, ktorý mi ublížili." hovorí smutným hlasom. Slzy ma tiež na krajíčku. ,,Prepáč, nevedel som, že ti to vadí. Ja nie som taký ako oni, mňa sa nemusíš báť ja ti neublížim." hovorím a posúvam sa smerom do zadu.
,,TAROU!!!" vrieska po mne riaditeľ keď si ma všimne. ,,Áno pán riaditeľ? Stalo a niečo?" snažím sa zo seba robiť sprostého. Dobre som vedel načo narážal. ,,Ja len, že si mal mat v cera zápas a vy ste tam neboli!!!" opäť po mne začne ziapať jak zmyslov zbavený. Ja len prekrútim hlavou a otočím smerom do triedy. Po ceste však narazím do Ichira. Hodí po mne nepekným pohľadom. Ja mu pohľad opätujem a kráčam si ďalej po ceste. ??Ty parchant." povie pol svojej ceste. Ja sa ani len neotočím. Úplne ho ignorujem teda sa o to snažím. ,,Prečo si mu to chcel urobiť?" jeho tvar si otočím k sebe keď si ho pritiahnem k sebe. ,,Mal som naň ho chuť." znie jediná odpoveď, ktorú z neho dostanem.
Po škole som sa vybral na strechu školy. Pomaličky som otváral dvere. Bolo zamknuté. Jedine čo som zo strechy počul bolo buchnutie niečoho do vchodových dverí. Nemal som s toho dobrý pocit. Už len z dôvodu, že som sa bal, že to môže byt Yuki. Rozutekal som sa ho nájsť. Netrvalo dlho a uvidel som ho na chodbe rozprávať sa s trénerom plávania. ,,Ahoj Yuki." pozdravil som sa na znak, že je čas isť. Ten ma pochopil a už sa s nim aj rozlúčil. Po ceste som stretol mnoho známych, takže sme sa veľa krát museli zastavovať. Všimol som si, že medzi nimi bola aj moja sesternica. Vtedy mi došlo, že môj otec ma dnes narodeniny...


Pre Minu-chan

26. dubna 2008 v 16:32 | Hell girl |  Pre vás a pre mňa...
moc mila holka s moc pkny blogom... oporucam sa kuknut urcite neolutujete...

pravda

26. dubna 2008 v 13:20 | Hell girl |  Anime a manga
Je to krasne video.... a je cele pravdiveeeee

Listy zelene

26. dubna 2008 v 13:00 | Hell girl |  Moje pocity
Klbko v kúte len tak leží alebo skôr sedí. Červenými ocami len tak do neznáma hľadí a v duchu premýšľa na to kým bola pokiaľ tu nebol on. Priateľ jej mami. Osoba, ktorú z duše nenávidí. Zničil jej život každý jeden sen. Čoho sa len dotkol každá jedna vec. Dokonca aj na jeho prijebaný hlas si alergiu spravila. Nemôže ho cítiť, vidieť ani počuť. A ak áno ma chuť zvraciat a ničiť všetko čo sa len dá.....
Ak sa vlastná matka postaví na stranu svojho priateľa namiesto dieťaťa tak niečo nie je v poriadku...
Mizunata-chan som si ista, ze jedine ty pochopis o com je ten pribeh.....

gaara

26. dubna 2008 v 12:00 | Hell girl |  Anime boys and girls
tak tu je taky roztomiliiiii

Kurama and Hiei

26. dubna 2008 v 11:53 | Hell girl |  Videjka
no kedze mam rada kuramu a hieiho tak soim sa rozhodla ich tu dat... a pls nic si o mne nemyslite

anime....

26. dubna 2008 v 11:41 | Hell girl |  Anime a manga
Anime. Pre niekoho kopa kreslených postavičiek pohybujúcich sa kade tade. Kreslene postavičky s kopou prihlúplych výrazov. Kreslene postavičky, ktoré majú zlý vplyv.
No pre mňa je anime niečo bez čoho nechcem alebo skôr nemôžem žiť. Anime je moja láska, môj vytúžený sen. Pre mňa neexistuje už reálny svet, pre mňa existuje jedine anime svet- Svet, v ktorom som šťastná. Pre mňa neexistuje chlapec, pre mňa existuje anime chlapec. Pre mňa neexistuje tu, pre mňa existuje tam- Tam v anime.
Anime je môj život, môj raj, moja láska, môj vytúžený sen.
Reálnemu svetu ukazujem chrbát a vznášam sa na vlnách mojej a vašej ANIME...

Počasie... 7.časť

26. dubna 2008 v 11:38 | Hell girl |  Fanfiction a pribehy
V noci ma trápili samé nočné mory z toho čo mi Ichiro povedal. Nepočúvalo sa to najlepší. A ešte keď k tomu pridám že sa s nim chcel vyspať tak to je už trochu priveľa. Aj ja ma totiž žalúdok a ten toho znesie dosť. Yuki, čo si so mnov spravil, že ti chcem tak veľmi pomôcť?" komentujem keď sa preberiem do kľudnej noci. Bol som cely spotení.
Ráno pre mňa bola riadne drina vstať. Dúfam, že ma káva preberie, a ak nie tak ma určite preberie rozhovor s tebov.- hovorím si v duchu pričom pozerám smerom hore. Na ďalšie veci čo som premýšľal si už ani nepamätám keďže som si narazil hlavu o schody čo som sa tak nepekne pošmykol. ,,Synček si v poriadku. Počula som nepek...." ani nedopovedá a smeje sa na mojom pristáti na pevnej zemi. Musím vyzerať ako riadny smolia.- komentujem svoj dopad. ,,Si v poriadku" pre istotu sa ma spýta mama. ,,Až na to že ma boli každý sval na tele tak áno." odpovedám jej a snažím sa dostať do kuchyne. ,,Kde si bol." ,,Lepšia otázka by bola kde si bol ty, pretože si tu včera nebol." odpovedám podobným tónom ako môj foter. ,,Tento ton si vyprosím." zvisuje hlas môj otec. Ja naň ho len nepekne pozriem a tým naberá na červenej farbe. ,,Tak čo buchneš ma?" podráždené sa ho pýtam. V tu ranu mi pristala jeho ruka na líci. Cele líce som mal červene. NO a ja namiesto toho aby som si na to išiel dať nejaký obklad sa len usmejem a ,,Nič viac nedokážeš. Ty nie si ten kto by tu mal dávať kázne..." nemohol som ani dopovedať. Skoro by mi som schytal aj ďalšiu facku keby som mu ruku nezadržal. Neviem čo sa so mnov dialo. Nikdy som sa nepostavil otcovi. Stále som račej sklopil uši a odpochodoval najmenej 10 kilometrov od neho no dnes nie. ,,Neopováž sa ma už udrieť lebo zažiješ niečo čo si ešte nezažil." pomerne kľudným tónom hovorím. Keď som konečne dojedol a bol pripravený na cestu do školy a psychicky na to, že sa dnes pororozpravam s Yukim tak som bol v celku v kľude.
,,Ty malý ***." počujem spoza niekoľkých stromov pri skole. ,,Keď sa ešte raz dozviem, že si bol v bllizkosti Taroua ta si ma neželaj." počujem podráždený hlas Ichiriho. Čo keď je to Yuki s kým rozprava.- zbehla mi na um prvá myšlienka. Rozutekal som sa tým smerom. neboli ani tak ďaleko keď v tom pribehnem a vidím Yukiho opretého o stom celom a Ichira ako sa na niečo chystá... ,,skús to a si mŕtvy." Ichiro len zdvihne hlavu na znak, že ma zle počul. Dobre so vedel, že ma počul ale pristúpil som na jeho. Schmatol som ho pod krkom, pritlačil k jednému stromu a poriadnu mu vrazil. Z úst mu pomaličky začal stekať pramienok krvi. ,,Prečo toho chlapca tak obraňuješ. Azda si s nim skončil v posteli aj ty?" snaží sa ma vyprovokovať. nahodím naň ho svoj usmievavý vyraz a opäť mu jednu vrazím, no tento krát do brucha. On len zastoná bolesťou. Medzi tým sa Yuki zosype na zem do klbka a z očí sa mu stáva niagarsky vodopád. Ja som naň ho nežne pozrel a Ichirovi uštedril ešte jednu ranu za to čo mu chcel spraviť. Väčšinou to takto neriešim ale varoval som ho. ,,Neboj sa Yuki, všetko bude v poriadku. Som pri tebe." pevne ho zovriem vo svojom objatí. Dám mu letmý bozk do vlasom. On zdvihne hlavu a zapozerá sa mi do očí. Mal ich cele červené od slz. Stále mu po líci stekali pramienky slz, krore som mu utrel. ,,Ďakujem." prvý kráť sa ku mne prihovorí aj s niečím iným ako daj mi pokoj. ,,Nechcel som aby to takto skončilo..." nechápal som význam jeho viet ale nevadilo to. V objatí som ho držal dosť dlhu dobu. pomedzi tým sa ukludnil a porozprával ako to všetko s Ichiro bolo. ,,A keď sa dozvedel ako niekoho čo so mnov je snažil sa to využiť. Najprv ako priateľ a potom ako niečo viac. No a keď som mu nechcel dať dopadlo to takto..." ,,Mal si mi to povedať skôr. Nedopadlo by to nijak." sadnem si oproti nemu keď ho pustím z náručia. ,,No len ono .... " nevedel sa vykoktať. ,,Nie je to také jednoduché. Nebol prvý a ani posledný, ktorý mi to urobil...." skľúčené a zo strachom v hlase dopovedá to čo chcel. ,,Ver, že posledný bol. Teraz sa ta nikto nedotkne. Más mňa a ja to nikomu nedovolím..." a opäť ho beriem do svojho náručia. ,,Prečo to všetko robíš?" pýta sa ma a tým ruší to ticho, ktoré nes obklopovalo. ,,Sám neviem. Ale asi to bude tým, že mi na tebe záleží." bolo na ňom vidno, že nevie čo ma povedať. Prešli ďalšie minutý. Stále som ho držal v náručí a nemal chuť ho pustiť...

LxKira

25. dubna 2008 v 17:06 | Hell girl |  Anime boys and girls
Tak ja s toho nemozem je to tak nadherny par.... no nema pravdu???

krasaaaaaaa

25. dubna 2008 v 16:47 | Hell girl |  Videjka
moj milovani miyavi a tiez video s mojou naj piesen....:D

1000 miles

25. dubna 2008 v 16:41 | Hell girl |  Videjka
ta piesen je pekna a videjko tiez... a spolu je to kawaiiiiii.....

kiro

25. dubna 2008 v 16:32 | Hell girl |  obrazky
hezeke a stale ten isty zdoj:cinema-bizarre.blog.cz

Kirooo

25. dubna 2008 v 16:28 | Hell girl |  obrazky
podla mna je to moc pekne....
ZDROJ:cinema-bizarre.blog.cz

Počasie... 6.časť

25. dubna 2008 v 14:39 | Hell girl |  Fanfiction a pribehy
,,Áno pán Yuzuru? Deje sa niečo?" netušiac sa pýtam pána zástupcu v snahe sa niečo dozvedieť. ,,Nie ja som ti len prišiel popriať v zajtrajšom zápase veľa šťastia. A nemusíte sa tak tváriť. vyzerato trochu zvláštne." posmešné odpovedá na môj nechápavý vyraz. No super všetci vedia o zajtrajšom zápase už niekoľko dni to len ja sa o tom dozviem na poslednú chvíľu. Ako sa mam teraz za jeden deň zlepšiť tak aby som to zvládol? Mam pocit, že je toho na mňa trochu privrel.- premýšľal som posledných 40 minúť pred tréningom.
Keď som konečne skončil čakal ma dlhy boj so sebov samým na ceste do sprchy, šatne a nakoniec domov kde budem musieť znášať dotieravé reči svojej mami. Keď som nad tým tak premýšľal a voda mi stekala po vlasoch som si uvedomil, že škola je mojim vykúpením. ,,Hej Tarou." ozve sa ku mne vysoký chlapec s modrými ocami a dlhými hnedými vlasmi v cope. ,,Počul si už o chlapcovi, ktorý svoje psychické problémy vybíja sám na sebe pomocou ostrých predmetov?" ja som naň ho len zvedavo pozrel a dúfal, že nehovorí o tom chlapcov ktorého mam na mysli ja. ,,Hmmm, záleží podľa toho koho máš na mysli. Je tu veľa takých ľudí." znela moja odpoveď, ktorú by mal pochopiť aj čistý imbecil, ako som napríklad ja. ,,Podľa toho čo si mi teraz povedal asi máš nejakú predstavu..." pokračuje ďalej Ichiro. ,,A aby to nestačilo doma ma totálny teror. jeho vlastný otec ho vraj trestá bez toho aby mal na to nejaký dôvod a jeho mam sa na to musí pozerať. Dokonca mu z toho tak preskočilo že skončil na psychiatrii a to mu pomohlo k tomu aby spal s mužmi. Či už staršími alebo mladšími." nechápal som kam tým smeruje no už len podľa jeho tonu som zistil, z je to vážne. ,,Dúfam, že nechceš patriť medzi tých čo s nim ..." nenechal ma ani dopovedať a už mi skočil do reči. ,,Kápol si na to. Chcem. Dopočul som sa , že je v tom dobrý." nezostávalo mi nič iné ako prevrátiť ocami a spýtať sa na jeho meno. ,,Myslím, že Yuki." odpovedal. Mne sa akoby zahmlilo pred ocami. Myslel na toho istého ako ja a by toho nebolo malo chcel ho dostať do postele. ,,Dotkni sa ho a si mŕtvi." hovorila so mňa čistá zloba. ,,Hmmm...." ,,Neopováž sa ho dotknúť ináč zabijem." ,,Čo to rozprávaš Tarou? Zbláznil si sa." odpovedá na moju slovnú vyhrážku. ,,Možno, ale toho chlapca sa ani nedotkneš inak sa seba neručím." hovorím a odchádzam smerom domov.
Doma to bolo také ako vždy. Len pre zmenu som jedol vo svojej izbe. nemal som náladu na matkin rev kvôli otcovi. Nie dosť, že mam problémy so mnov ale teraz aj kvôli otcovi. Medzi tým ako som premýšľal som si uvedomil, ten i neviem ako to s Yukim je. Preto som sa rozhodol, že to zajtra zistím...

gome....

21. dubna 2008 v 18:20 | Hell girl |  oznamenia
tak okis ludia.... chcela by som sa vam ospravedlnit, ze som poslednej dobe nedavala nic nove ale mala som zaracha na comp... takze este rez prepcte... pokusim sa vam to postupom casu vynahradit. A preco postupom? Zacina sa blizit koniec skolskeho roka a treby si aj znamky opravit.... takze prosim vas neukamenujte ma za to... budem vam za to moc vdacna...:DDD

Počasie... 5.časť

12. dubna 2008 v 17:21 | Hell girl |  Fanfiction a pribehy
,,Ja som teda riadny idiot. Ja sa oňho bojím a on sa tu obchytkáva s nejakým chalanom." začal som si šeptom nadávať. pokúsil som sa zmiznúť tak aby si ma nikto nevšimol, no všimol si ma ten druhy muž. Vysoký, štíhly, svalnatý. Človek by ťažko uveril tomu Čo vidí. venoval som mu podobný pohľad ako on mne. ,,Čo tu robíš? Nemal by si byt na hodine?" V tej chvíli mi došlo, že to nie je študent, ale tréner plaveckého. ,,No ja vám neviem tréner nie som jediný, ktorý tu robí priestupok." ,,Jak myslíš. Vyriešime to takto: ja budem mlčať, že počas hodí chodíš na strechu školy a ty budeš čušať o tom čo si tu videl." On si mysli, že som taký hlupák. Ale jak chce pristúpim na jeho hru- pomyslel som si a prikývol na súhlas. Usmial sa odpochodoval. ,,Je ti niečo?" starostlivo som sa opýtal. ,,Hej som v pohode. Ďakujem." ,,Ani si mi nepovedal ako sa voláš." snažil som sa pokračovať v debate. ,,To nie je dôležité." odpovedá a idem smerom ako učiteľ. Pre teba to možno dôležité nie je ale pre mňa áno. Dokonca až príliš.- pomyslel som si a s myšlienkami v mojej hlave som sa oprel o zábradlie...
Po ceste do triedy som narazil na matematikára. Ach jaj, to budú zase problémy.- pomyslel som si. ,,Zase si chýbal na hodine. Ak nechceš mat zbytočné problémy radil by som ti ukázať sa na mojej hodine." šibalský sa na mňa uškrnul. Mal som pravdu, je to pedofil.- pre zmenu som sa pochválil. ,,Pán Tarou!" vrieska po mne riaditeľ. ,,Mam pre vás dobre spraví." Aké len ty môžeš mat dobre správy.- uvažoval som. ,,Zajtra sa ulejete zo školy. Idete na zápas v boxe." ,,Dobre pán riaditeľ..." ten hlupák ma ani nenechal dopovedať a už mi skáče do reči. ,,Tak sa choďte pripraviť." ,,Ako poviete pán riaditeľ." odpovedám a pomalým krokom si to mierim k bazénu.
Keď som tam však došiel nikto tam nebol. Prázdne. No nič. Keď sa budem s pánom učiteľom Lyzenom porozprávať budem si ho musieť počkať, ale nie teraz.- pomyslel som si a s miernym sklamaním vychádzam von. dnes mam mat ešte tréning, tak dúfam, že ma tréner bude na zajtra šetriť.- uvažoval som pokiaľ som nevrazil do jedného dievčaťa. Vyzerala celkom dobre. Blond vlasy, vysoká a štíhla pričom jej školská uniforma fakt sekne. ,,Prepáč." ospravedlnil som sa a pokračoval vo svojej ceste. Stále som mal pred ocami jej tvar koli ktorej som sa musel usmievať. Som riadny chmuľo keď som sa jej nespýtal ani na meno.- skritizoval som sa. Tréning sa mal začať až o 15:00. mal som ešte necelú hodinu na uvažovanie o Lyzenovi a Yukim. Prečo mi len nechce povedať svoje meno? Možno keby vedel, že ho viem tak by možno aj inak reagoval.- uvažoval som. Ale stále mi nedalo pokoja prečo nikomu nič nepovie. Možno sa mu to páči? Ale to nie je možné už len podľa jeho výrazu a správaniu... ,,Tarou!" niekto ma preruší v premýšľaní...

Počasie... 4.časť

9. dubna 2008 v 17:41 | Hell girl |  Fanfiction a pribehy
Cestu domov som zvládol ako tak. Jedine čo ma držalo pri nádeji bolo, že mi nikto nebude doma. Mal som smolu. Tak ako stále. A tak oko včera aj dneska mi mama nedala pokoj a stále mi dávala otázky, ktoré u nás boli už tradíciou. Ako bolo v skole. Čo si dostal. Dúfam že si nerobil problémy. Ja ako už naučený psík som jej odpovedal: dobre, nič. Nie... jej výsluch skončil skôr ako začal. Lepšie povedané musel skončiť keďže som sa vydal do svojej izby bez toho aby som ju vnímal.
,,Večera" ziape mama na cely dom tak aby som ju počul. Pomálim krokom som kráčal zo svojej izby smerom do kuchyne. ,,Kde je otec?" prvá otázka, ktorá ma napadla keď v kuchyni bola iba ona. ,,Neviem." Radnej som to nerozoberal. Nemal som totiž náladu znášať jej náladu nato ako ju podľa nej podvádza. Ale keď budete Žiť v takej rodine 17 rokov tak si na to postupom čašu aj zvyknete. No ja ešte nie. Stále keď s tým začne si dám račej štuple do uši a iba jej prikyvujem. Tak mam aspoň istotu, že moje uši budú fungovať tak ako by mali.
Po tom čo prišiel môj otec mama mu fajne vynadala, že aký to príklad mi dáva do života. On jej neodpovedal. No vlastne jej aj odpovedal keď si dával posteľné do hosťovskej izby zo slovami ,,keby sme nemali syna tak by som sa odsťahoval..." tak toto hovoriť nemal- pomyslel som si. Už od mala počúvam tie ich hádky ale takto ďaleko to ešte nikdy nezašlo. Mama mu zbalila veci, že keď chce tak môže isť. Ona ho tu vraj držať nebude. Mne to tak akurát stačilo. Zobral som si voľne tričko boxerky a smer kúpelka. Bublinkový kúpeľ mi Štále robil dobre. Dokázal ma upokojiť...
Ráno sa mi vôbec nechcelo vstávať. Mal som riadne kruhy pod ocami. Mama ešte spala a foter už asi odišiel. Po nejakej tej chvíľke som sa aj ja vymotal a odchádzal do školy. Po ceste som však narazil na NEHO. Bol v celom čiernom. Hlava sklopená a boku ho niekto akoby sledoval. Pokúsil som sa ho dobehnúť. No v tom sa predo mňa postavilo nejaké dievča a hovorí: radím ti mu dať pokoj. Nie je taký ako ostaný. Je úplné iný." Tieto slova mi v hlave vŕtali dosť dlho. Nechápal som čo mi tým chcela povedať.
V skole ako stále bola strašná nuda. A opäť som sa rozhodol zdrhnúť z matiky. Veď to by som nebol ja keby som sa nechcel vyvliecť z vyučovania. Zvoní na prestávku. Ja si len beriem veci a kráčam smerom na strechu. Pomalým tempom otváram dvere a vidím to čo nemám...