Ak chceš lietať ako motýľ, tak nemávaj ako havran!!!

Počasie... 1.časť

12. března 2008 v 13:02 | Hell girl |  Fanfiction a pribehy
Moje meno je Tarou a nájdete ho vo všetkých možných športových casopisoch. A prečo? No to preto lebo sa už nejaký ten čas venujem boxu. Môj príbeh nie je veľmi zaujímavý až na nejaké prípady ktoré sa tykali mojej priateľky Sumire a môjho dobrého priateľa Yukiho, ktorý nebol len tak obyčajný. Bol niečím výnimočný.
Upršané počasie, ktoré trvalo už niekoľko dni. Mňa to ale nevadilo moja nálada totiž úplné presne súvisela s počasím. Od kedy som sa rozišiel s priateľkou to so mnou išlo dole vodou. Nemal som chuť piť a ani jest. Nepotreboval som to. Potreboval som ju. Aspoň v tu chvíľu som si to myslel. V tety som nemal ani potuchy, že existuje niekto ako je on. Bol vysoký chudej postavy s čiernymi vlasmi a zelenými ocami ktoré v nejakých prípadoch zdobila čierna ceruzka na oči. Vola sa myslím, že Yuki meno ktoré mu perfektne pristane. Keď som ho prvý kráť stretol na chodbe školy smerom na strechu bol zvláštny. No teda môj dojem prvej chvíli naň ho bol, že ma určíte depku. No v tety som ho tak neriešil mal so ju, ktorá mi tak veľmi ubližovala s tým o čom som ani nevedel. No neviem ako by sa ona cítila keby som ju podvádzal ale teraz je to už jedno vďaka tomu, že som sa s Yukim lepšie spoznal ma to hneď prešlo. Bol to môj veľmi dobrý priateľ ale ja som k nemu začínal cítiť aj niečo viac.
Všetko to začalo dnom keď som sa opäť pokúšal uliať s hodiny. Na moje šťastie mi to aj vyšlo. Ten slepý starec si nič nevšimol a spolužiaci držali jazyk za zubami(kto by sa im aj čudoval. Nedovolia si na mňa keďže chodím na box). no a ako som tak utekal smerom hore na strechu a vrazil do dverí ktoré tam viedli všimol som si na nej Jeho - Yukiho. Sedel tam ako klbko v slzách. Niečo ho musela trápiť- pomyslel som si, veď sám to dobre poznám tak by som mu aspoň kúsok mohol pomôcť - ďalšia z mojich perfektných úvah. ,,Čo sa ti stalo, že tu si ako... no ako duša plna smútku." Pokúsil som sa o úsmev. On ma však obdaroval jedným nebezpečným pohľadom. Ten pohľad poznám. Tak isto ho hádžem po ľuďoch keď mam depku a oni chcú vedieť dôvoď. No v tu chvíľu mi najviac pomohlo keď si ku mne niekto sadol a začal ku mne dačo hovoriť. Ja som ho síce totálne ignoroval no po chvíli dávok informácii, ktoré do mňa hučal(a ja som s nich samozrejme nič nemal) nakoniec zo seba všetko vysial. Povedzme že sa mi ho ďalej nechcelo počúvať. ,,Síce nie som spisovateľ ale nejakú tému na začiatok nesej konverzácie nájdem"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama